Najlepšia cesta vedie z obce Muráň, kde sa po červenej značke dostanete až na vrchol. Trasa je trochu náročná. Tabuľa na začiatku trasy vás informuje, že túra bude trvať hodinu. Žiaľ po hodinovom výstupe je ďalšia tabuľa, na ktorej je uvedených ďalších 45 minút. Keď už máte dojem, že ste na vrchole čaká vás posledná informácia ešte 15 minút. Takže z hodinovej túry sú dve hodiny, ale podotýkam, nádhernej prechádzky lesom. Napriek tomu, že ide o zrúcaniny výstup stojí zato. Výhľad na okolitú krajinu aký sa nám ponúka je nádherný.
História hradu Muráň:
Hrad postavil rod Bebekovcov v 13. storočí ako kráľovský strážny hrad. V prvej polovici 15. storočia bol hrad renesančne prestavaný a stal sa kráľovským majetkom a v roku 1524 ho kráľ Matej Korvín daroval Štefanovi Zápoľskému, ktorého syn Ján daroval hrad gemerskému šľachticovi Jakubovi Tornaljaimu. A tak pokračovalo odovzdávanie hradu až nakoniec prichádzame do zaujímavého obdobia v roku 1612, kedy hrad kúpil Tomáš Séči. Jeho dedič syn Juraj mal deväť detí, z ktorých väčšina sa nedožila dospelosti. Napokon sa
o dedičstvo uchádzali len tri dievčatá: Eva, Katarína a Mária.
Mária Séčiová
Najzaujímavejšia z troch sestier. Krásna, múdra, udatná sa stala legendou ešte za života. Vo svojom diele ju ospieval básnik a spisovateľ Štefan Gyogyosi.
Svoje dievčenstvo prežila na Muráni. Mala povesť výbornej jazdkyne. Ako pätnásťročná sa vydala za Štefana Betlena. Bola ozdobou šľachtických zábav, ale zakrátko sa stala vdovou. Do roka sa znovu vydala, ale s druhým mužom si nerozumela, preto ušla na hrad Deva ( dnešné Rumunsko ) Odpoveď prečo ušla nepoznáme, ale prenasledovali ju 250 husári za čo sa stala legendou o hrdinskej bojovníčke. Nakoniec sa manžel s ňou rozviedol, čo v tých časoch vôbec nebola samozrejmosť. Po smrti matky sa vrátila na hrad Muráň, kde však vládol manžel mladšej sestry Evy Gabriel llešházi.
Muránsky hrad patril medzi najdôležitejšie pevnosti v krajine. Neustále dobývanie hradu dokazuje veľký záujem a strategický význam hradu. S Máriou sa viaže povstanie Juraja l. Rákociho ( 1643 – 1645 ). Séčiovci stáli na strane povstalcov a cisár Ferdinand lll, poveril kapitána Fiľakovského hradu Františka Vešeléniho, aby mu Muráň získal. A tu vznikol veľký príbeh Márie, ktorý jej priniesol prezývku Muránska Venuša.
Už spomínaný básnik a predovšetkým verný priateľ Márie bol o 19 rokov mladší a jej príbeh opisuje v maďarskej knihe Muránska venuša a jej láska k Marsovi, z ktorej sa zachovali iba tri výtlačky.
Mária s fiľakovským kapitánom Františkom Veššelénim pripravili plán na získanie hradu. Nakoniec získali nielen hrad, ale aj spečatili svoju lásku. Bolo to obdobie vrcholu slávy Muránskeho hradu.
Hrad Muráň bol aj sídlom lúpežného rytiera Mateja Baša v 16. storočí. Zvyšky múrov by naozaj vedeli rozprávať pútavé príbehy i o cigánke, ktorá skočila z brala a dodnes nesie po nej názov.
Muránsky hrad dnes:
Zrúcaniny hradu sú častým cieľom domácich i zahraničných turistov vďaka panoramatickému výhľadu. Lákadlom je aj nedotknutá okolitá príroda v ťažko dostupnom teréne. Tiež sú zaujímavé krasové útvary s celoročným ľadom alebo žrebčín na Veľkej lúke.
Každopádne tento výlet stojí zato.