Čierny Balog – vo filmových kruhoch preslávený filmami Pokoj v duši a starším Neverou po slovensky, v ktorom jednu z hlavných rolí hrali aj lesy a koľajnice…

Lesy a koľajnice, aj dnes najčastejšie skloňované slová v súvislosti s cestovným ruchom a atrakciami hodnými povšimnutia…

Vydrovská dolina, dolina ktorá ešte pred pár rokmi žila len letným spevom večerných táborových ohňov, jesenným mlčaním ranných hubárov, zimným tichom uväzneným v metrových snehových závejoch a jarným pučaním zelene… dnes žije rušným životom doliny, navštevovanej cca 60.000 turistami za sezónu – od mája do októbra. Čo ju oživilo? Lesnícky skanzen – vybudovaný s láskou a z lásky k slovenskej prírode, k horám i k ľuďom, ktorí v nich pracujú a žijú. Kľukatý „chodník lesného času“ vás zavedie na miesta krásne a tajomné, nechá vás rozjímať v hre svetla a tieňov, prevedie vás svetom lesnej techniky poprelínaným dielami ekoartu, prejdete životom lesa od jeho zrodu po cestu k nám. Na ceste lesa k nám je na mieste spomenúť Čiernohronskú železnicu, ktorá kedysi zvážala drevo z tiahlych dolín a i dnes ťažko fučiac, vlečúc sa lesom po úzkych koľajničkách, zahaľujúc krajinu za sebou do hustého dymu, vytvorí vám rozprávkovú atmosféru.

Keď sa dym rozplynie a zhlboka sa nadýchnete (tu si to môžete bez rizika dovoliť), ste vo svete, ktorý sa k vám z detstva vracia zo snov, vo svete ktorý vonia mliekom a jahodami, kde sa zvalíte do voňavej trávy, alebo kde ležiac na lúke medzi materinou dúškou počítate na oblohe baránky, zatiaľ čo tie skutočné zvonia okolo vás a vy môžete zájsť za bačom a vypýtať si kus syra alebo žinčice.

Takto posilnení môžete vyraziť v ústrety minulosti, na prehliadku okolo tisíc rokov starého Dobročského pralesa, kde čas nemá žiadnu váhu, kde les žije bez zásahu ľudskej ruky. Odtiaľ je to na skok k ďalšej prírodnej zaujímavosti – meandrom Kamenistého potoka, neďaleko Sihly, kde už na vás čaká stádo pôvodného slovenského plemena koní – huculov. Môžete sa povoziť, zbojníckemu remeslu sa priučiť…